Cordwood

Cordwood je technika staroveká. Stavia sa z krátkych kusov dreva nazývaných polená, ležiacich priečne v stejnom smere, ako sa zvyčajne ukladá palivové drevo. Výsledkom tejto metódy je stavba (stena) plná očarujúcej krásy. =)

Drevo vhodné na použitie - je druh dreva s dlhou trvácnosťou a ktorého rozpínavosť a zrážanie sú čo najmenšie. Problém, ku ktorému dochádza najčastejšie je práve zmena objemu. Ak sa drevo vplyvom vlhka chce rozpýnať, neexistuje nič, čím by sme ho ochránili. Rob Roy vo svojej knihe "Cordwood building, the state of art" uvádza: "Najstabilnejšie drevo je to, ktoré volám ľahké a vzdušné ako biely céder, červený smrek, biela borovica, topoľ a podobné." My tento druh dreva nazývame "mäkké drevo"

Ako dlho sa má drevo sušiť - To závisí od druhu dreva, no vhodné (mäkké) drevo je možné sušiť rok aj viac. Ak už z akéhokoľvek dôvodu musíme použiť nevysušené drevo, tak je nutné ho nakáľať na menšie časti a nechať ho preschnúť minimálne na 6 týždňov.

 

5 pravidiel k zabráneniu hniloby

  • Dodržanie bezpečnej výšky základov - vrch základov by nemal byť nižšie ako 10 cm nad povrchom zeme, aby v čase dažďa sa voda neodrážala priamo do muriva. Odporúča sa 30 cm nad povrchom zeme
  • Použitie presahu strechy - zabráni priamemu kontaktu dažďovej vody a jej následný vplyv na stenu. Odporúča sa minimálne 60 cm.
  • Priamy kontakt polien v murive - navzájom priľahlé polená, alebo poleno s nosným prvko, alebo inou časťou muriva nesmú byť vo vzájomnom fyzickom kontakte. Prípadná vlhkosť by sa nedostatkom hliny (vodiča vlhkosti) zachytávala a mala za následok tvorbu hniloby, či plesne.
  • Odstránenie kôry a sušenie - polená musia byť dokonale usušené a zbavené kôry, nakoľko medzi poslednou vrstvou dreviny a kôrou sa nachádza množstvo výživin pre hmyz a iných škodcov
  • Kontrola kvality polena - v našom prípade sa snažíme vyhnúť akýchkoľvek známok hniloby alebo plesne v polenách a to hlavne pohľadom, hmatom a čuchom.
 
 
 
 

Stavba cordwood steny

Cordwood ako stavebná technika sa stavia ako výplň nosnej konštrukcie. Základom sú polená, ktorých dĺžka závisý od kvality použitého dreva, veľkosti stavby, ako aj konštrukčných obmedzení (napríklad pri kruhových stavbách). Polienka sa od seba oddeľujú cordwoodovou maltou a pri stavaní stien v obytných plochách používame izoláciu, ktorá sa vkladá medzi dve zložky malty. Zloženie malty býva rôzne v závislosti od použitého dreva, veľkosti stavby, ale aj skúseností staviteľa. Problémom pri stavbe touto metódou je najmä rozdielna miera zmršťovania sa dvoch materiálov (dreva a malty). Z tohoto dôvodu je napríklad hlinená malta absolútne nevhodná, nakoľko sa s drevom nezviaže.

 

Zloženie cordwood malty

  • piesok - slúži nám ako plnivo jeho pomer je vždy najväčší v porovnaní s ďalšími zložkami
  • drevené piliny - je taktiež ako plnivo, najmä z väčšie a menej husté piliny z mäkkého dreva
  • cement - zastáva funkciu lepidla v malte. narozdiel od ílu v hline, cement dokáže priľnúť k drevu a naviazať sa naň.
  • vápno - za jeho pomoci môžeme upravovať farebnosť použitej malty a zároveň vápno "dýcha"

Existuje mnoho kombinácií cordwood malty a dokonca za použitia cobu a vápna sa vieme vyhnúť aj cementu.

 

Izolácia

Samozrejmä máme niekoľko možností pre voľbu materiálu, no zo všetkých sa najviac odporúčajú drevené piliny. Sú lacné, často považované za odpad, majú skvelé izolačné vlastnosti a ľahko sa s nimi manipuluje. Kedže v našej geografickej polohe sú vonkajšie teploty v porovnaní s vnútornými v rozdiele niekedy aj skoro 50°C je vysokopravdepodobné, že sa vo vnútry stien vďaka prestupu vodných pár kondenzovať vlhkosť. Z tohoto dôvodu je vhodné do izolácie pridať materiál, ktorý svojimi vlastnosťami vlhkostne vodivý, aby vlhkosť odviedol zo steny a nedochádzalo k hnilobe izolácie. Ako najpoužívanejšie je vápno. Mieša sa v pomere 12 častí pilín k jednej časti vápna.

články boli prevzaté zo spriatelenej stránky www.organica.name