Nepálená tehla

alebo inak povedané aj "Hlinené tehly" sa zhotovujú

• napĺňaním resp. natieraním,
• nahlazovaním alebo natláčaním,
• ubíjaním alebo lisovaním

plastickej konzistencie zmesi do drevených foriem. Zmes pozostáva z hliny a na zosilnenie pevnosti štruktúry sa často pridáva vláknitá prímes (max 10cm posekané steblá slamy) a drevené piliny. Príliš ílovitá hlinanie je vhodná, nakoľko po vyschnutí na nich vznikajú početné a veľké trhliny. Dá sa povedať, že zmes by mala mať dostatočný podiel hrubozrnných častíc a tým sa pri zmršťovaní dosiahne vysoká pórovitosť a teda aj mrazuvzdornosť materiálu.

Čerstvo vyrobené tehly sa uložíme na výšku na miesto, ktoré je chránené pred dažďom najlepšie do regálov a necháme ich vyschnúť. Doba schnutia závisí od teploty a vlhkosti okolitého prostredia. Zvučajne 1 až 3 týždne. Po vyschnutí môžeme tehly premiestňovať. Následne, keď pomer vhlhkosti klesne pod 10% (zmršťovanie je zastavené) môžeme s vyrobenými tehlami začať murovať. Hlinené tehly sa spájajú tzv. "Hlinenou maltou" - zmesou najjemnejšej preosiatej hliny a vody.

Výstavba z nepálených tehál je jednou z najstarších stavebných postupov. V minulosti sa používali "hlinené kvádre" (rozmerov 12x25x38cm),ktoré sa vyrábali s piesčitej hliny, ubíjaním do foriem, ale vzhľadom na svoju hmotnosť (20kg) bolo murovanie s nimi obtiažne. V minulosti bol bežný aj spôsob murovania stien z tzv. "váľkov" - v dlaniach uhnietených hlinených valcov, ktoré sa zvykli vyváľať v plevách (šupinách roznych lokálne dostupných zŕn, ako napr, pšeničných, alebo jačmenných plevách) Murivo sa zhotovovalo z nevysušených váľkov, bez použitia malty utláčaním váľku do vrstvy. Neskôr sa tento názov preniesol aj na nepálenú tehlu.

články boli prevzaté zo spriatelenej stránky www.organica.name